Keď som publikovala prvú časť svojho príbehu, čakala som od vás reakcie na sociálnych sieťach, ale úprimne? Ten pocit, ktorý ste mi dali že v tom nie som sama mi neskutočne pomohol. Písali ste mi o „mozgovej hmle“, ktorá vás sprevádza 365 dní v roku. O tom šialenom pocite, kedy vám vlastná hlava neslúži.
Presne tam som bola aj ja. A preto si myslím, že je dôležité prelomiť tabu. Aby ženy, ktoré vstupujú do tejto fázy, neostali šokované. Aby vedeli, že neumierajú na záhadnú chorobu, že je to „len“ perimenopauza. Všeobecne si totiž myslíme, že prechod sú len návaly a koniec cyklu. Pokiaľ ich nemáte (ja som ich dlho nemala), ani vám nenapadne, koľká bije.
Moje vyčerpanie galaktických rozmerov
K mojej únave a zvláštnemu priberaniu (mohutnejší krk, ramená a zrazu obrie prsia) sa pridala nespavosť. Každú noc som sa zobudila presne o 2:30. Od toho momentu – koniec. Mozog sa zapol na plné obrátky a ja som len sledovala hodinky, kedy už konečne skončí noc. Únava začala dosahovať galaktické rozmery a mozgová hmla? Zabúdanie slov a neschopnosť vyjadriť myšlienku plynulo boli na dennom poriadku.
Prvé pokusy (alebo ako som robila hlúposti)
Ako prvé som chcela schudnúť. Cítila som sa veľká ako „sťahovák“, všetko mi bolo tesné. Skúsila som viac behať, ale telo povedalo jasné NIE. Ledva som odbehla do vedľajšej ulice. Skúsila som jogu, aby som rozhýbala tuhnúce rameno – vtedy som vôbec netušila, že aj to je jeden z veľmi bolestivých príznakov perimenopauzy.
A potom prišlo to najväčšie fiasko: Prerušovaný pôst. Všade o ňom píšu ako o zázraku. Vyzbrojená dátami som sa do toho pustila. Vydržala som presne dva a pol dňa. Skončilo to obrovským výkyvom cukru, trasením rúk a kúpou mastnej pizze v stánku na námestí, aby som vôbec vládala dôjsť domov. Bola som frustrovaná a stratená.
Moment, kedy sa všetko zmenilo
V tomto rozpoložení som náhodou natrafila na podcast s jednou lekárkou. Pravdepodobne to nebola náhoda (algoritmy nás poznajú), ponuklo mi to rozhovor so športovou fyziologičkou a odborníčkou na menopauzu dr. Stacy Sims. Jej pokojný a odborný prejav ma oslovil. Získala si ma hlavne tým, že neodporúča ženám ten šialený prerušovaný pôst :)
Konečne som to pochopila. Som v perimenopauze. Moje telo neprotestovalo preto, že som slabá alebo chorá, ale preto, že prechádzalo hormonálnou búrkou, ktorá mení všetko – od svalov až po pokožku.
Všimla som si, že okrem sily strácam aj „šťavu“ v tvári. Pokožka bola zrazu drsná, svrbiaca a tenká. Vtedy som si uvedomila, že ak chcem toto obdobie prežiť s gráciou, musím telo začať podporovať, nie ho trápiť.
Zmena, ktorú priniesla nová stratégia: Na fotke vľavo (august 2025) ma vidíte v momente, kedy ma perimenopauza valcovala v plnej sile. Hoci ma optimistická ružová košeľa a šikovná retuš fotografky mali „zachrániť“, pravdou je, že som bola na pokraji vyčerpania, s hmlou v hlave a bez štipky energie. Na fotke vpravo (apríl 2026) som to ja dnes. Bez retuše, ale so silou, ktorú som našla vďaka silovému tréningu a správnej výžive a doplnkom pre podporu môjho zdravia zvnútra. Ten rozdiel je v tom, že som prestala so svojím telom bojovať a začala ho konečne vyživovať tak, ako si v tejto fáze zaslúži.
Moja záchrana pre vnútro aj pleť
Do ranného rituálu som okrem kvalitných bielkovín podľa dr. Sims zaradila aj naše doplnky, ktoré som vyvíjala s vedomím, že my ženy potrebujeme špecifickú podporu.
Zaradila som Juveniu. Potrebovala som doplniť kolagén a živiny z rakytníka, ktoré by mojej pleti a rednúcim vlasom vrátili to, čo im hormóny brali. Nebolo to z mojej márnivosti (ok, trošku áno:)), bolo to preto, aby som sa vo vlastnej koži opäť cítila dobre.
A keďže Stacy Sims prízvukuje dôležitosť svalov a kostí (ktoré v tomto veku strácajú hustotu), mojou povinnou jazdou sa stala Vitadea. Tento čistý rastlinný vitamín D3 je pre mňa základným „pohonom“. Pomáha mi nielen s imunitou, ale hlavne svalovou výkonnosťou a silou, ktorú teraz v 52 rokoch potrebujem viac než kedykoľvek predtým. Suplementácia vitamínom D3 v perimenopauze je odporúčaná odborníkmi ako základný pilier.
Nie ste v tom samy (Zoznam, o ktorom sa mlčí a je poriadne dlhý)
Aby ste nemuseli tápať ako ja, spísala som zoznam príznakov, ktoré perimenopauzu sprevádzajú. Je dlhý a možno strašidelný, ale vedieť je polovičná výhra. Mnohé z nich sa dajú zmierniť, keď pochopíte, čo sa deje.
Okrem tých typických ako sú návaly horúčavy, točenie hlavy, nespavosť či mozgová hmla, sa môžu objaviť aj tieto menej známe „radosti“:
- Pohybový aparát: Bolesti chrbta, svalov a kĺbov, „zamrznuté“ rameno, strata sily a motivácie.
- Pokožka a sliznice: Suchá pokožka, svrbenie, krehké nechty, vypadávanie vlasov, suchosť v intímnych oblastiach, či dokonca pálenie jazyka a krvácanie ďasien.
- Psychika a zmysly: Podráždenosť, depresívne stavy, pocit, že vás nikto nemá rád, úzkosť, ale aj búšenie srdca, tinnitus (pískanie v ušiach) či zhoršenie sluchu.
- Telo: Zväčšenie a citlivosť prsníkov, nové ochlpenie na tvári, plynatosť, či častejšie behanie na toaletu.
Ešte raz vás chcem upokojiť – hoci je ten zoznam dlhý ako nákup pred Vianocami, neznamená to, že musíte mať z neho všetko. A hlavne, mnohé z týchto vecí dnešná veda a správna výživa dokážu zmierniť. Takže hlavne neskolabujte skôr, než to dočítate do konca. :)
Nabudúce vám napíšem presne to, čo mi konečne pomohlo – od silového tréningu až po to, ako som si poskladala rutinu, ktorá mi vrátila jas nielen do očí, ale aj na pleť.
Dovtedy mi napíšte – koľko z týchto bodov na zozname si práve odškrtávate vy?
