Keď duša hovorí cez pokožku: Psychosomatický pohľad na zdravie.

Telo a duša nie sú dva oddelené svety - ich príbeh je spoločný

Už starovekí filozofovia vedeli, že telo a duša sú prepojené nádoby. Potom sa však medicína výrazne sústredila len na telo, akoby to, čo sa deje v našej psychike, nemalo nič spoločné s tým, ako sa cítime fyzicky. Práve moderná psychosomatika nám však pripomína, že zdravie nie je len o orgánoch a hormónoch. Je zrkadlom nášho života, našich emócií, potrieb, vzťahov, ale aj stresu, alebo toho, čo si nedovolíme cítiť. A choroba nie je vždy len „chyba v systéme“, ale môže byť signálom či pripomenutím, aby sme našu psychiku pozornejšie počúvali.

Z tela sa nestáva choré telo „len tak“

Je veľa žien, ktoré majú migrény, žalúdočné ťažkosti, bolesti chrbta, či kožné problémy bez jasnej medicínskej príčiny (výskumy hovoria, že až 40% pacientov navštívi praktických lekárov s ťažkosťami, ktoré nemožno jednoznačne lekársky vysvetliť). Ak sa však pozrieme hlbšie, často za nimi nájdeme stres, osamelosť, potláčané emócie, či chronické napätie. Neznamená to, že choroby si „vytvárame sami“. Znamená to, že naše telo je múdre a snaží sa nás upozorniť na niečo, čo možno prehliadame. Záchvat astmy môže súvisieť s „dusivým“ toxickým vzťahom, chronický zápal čriev so strachom z odmietnutia, vysoký tlak s nevypovedaným hnevom. A koža? Tá často hovorí príbeh o nevyriešených konfliktov alebo urputnej obrane pred zraňujúcim svetom.

Koža – citlivá hranica medzi nami a svetom

Pokožka je naším najväčším orgánom, a zároveň jednou z najcitlivejších oblastí, kde sa môže psychika premietnuť. Je hranicou, cez ktorú cítime svet, a ten sa zase cez ňu dotýka nás. Ak dlhodobo prehliadame či potláčame naše emócie, môže naše telo reagovať prostredníctvom kožných problémov, ako sú ekzémy, dermatitída, svrbenie, či vyrážky. Psychológovia hovoria o tzv. neurodermatitídach, ktoré sú často spojené s nevyriešenými emóciami, vnútornými konfliktmi, či napätím vo vzťahoch. A práve preto má zmysel vnímať starostlivosť o pokožku nie ako nejakú „estetickú povinnosť“, ale ako rituál láskavého dotyku a vnímavého kontaktu so sebou samým.

„Príliš citlivá“ pokožka? Nenáhlivá krása ako odpoveď

Ak vás trápi citlivá pokožka, môžu jej pomôcť oveľa základnejšie veci než drahé séra. Niekedy stačí, keď si dovolíme niečo naplno precítiť, alebo keď jednoducho odmietneme to, čo naozaj nechceme. Aj prírodná kozmetika, ak ju používame vedome, sa môže stať malým liečivým rituálom.

Napríklad vôňa levandule či citrusov dokáže uvoľniť napätie, znížiť hladinu stresových hormónov a priniesť vnútorný pokoj. Na tento účel môže krásne poslúžiť aj naša aromaterapeutická sada esenciálnych olejov, ktorú stačí pridať do difuzéra alebo arómalampy a premeniť tak domov na priestor pokoja a harmónie.

Ďalším tipom môže byť pravidelná aplikácia oleja Neha na pokožku tela alebo tváre. Jemný dotyk a bylinková vôňa nám pripomínajú, že nežnosť nie je slabosť, ale prejav úcty k sebe. Olej môže byť signálom bezpečia pre naše telo, ktoré je často zvyknuté byť neustále v strehu.

Takže, je to celkom jednoduché:

• pár kvapiek oleja,

• nádych vône, ktorá nás ukotví,

• vedomý dotyk na pokožke,

• a pripomenutie: teraz som tu sama pre seba.

V našej filozofii Nenáhlivej krásy ide totiž aj o návrat k sebe – návrat k svojmu telu, k svojmu dychu. K pocitu, že môžeme spomaliť, že si nemusíme nič dokazovať. Lebo krása nepožaduje dokonalosť, je to stav pokoja a súladu so sebou samým.