Kozmetické maslá sú v rámci prírodnej starostlivosti o pokožku obľúbené a žiadané. Konvenčný spotrebiteľ je zvyknutý skôr na pevnú, ako tekutú formu kozmetického prípravku (konzistencia masla je tuhá, aj keď pri dotyku s pokožkou sa potom mení na redšiu, olejovitejšiu). Práve preto je dnes také populárne chemicky meniť vlastnosti rastlinných olejov tak, aby sa umelo dosiahla konzistencia masla.
Možno ste v poslednom čase zaznamenali určitý "boom" v oblasti kozmetických masiel, najmä to, že sa ich zrazu objavilo dosť veľké množstvo. Akoby ku každému rastlinnému oleju existovalo aj príslušné maslo. Existuje však v každom oleji nejaká prirodzená pevná zložka ako základ rastlinného masla? Známy český aromaterapeut Karel Hadek na to odpovedá takto: "Čerta starého!" ;)
Na základe naštudovaných poznatkov sa vám teraz pokúsime načrtnúť rozdiel medzi pravými prírodnými maslami a "margarínmi", teda stuženými rastlinnými olejmi, ktoré sa začali tak hojne objavovať aj v prírodnej kozmetike. Ide o „maslá“, ktoré sa vlastne v prírode vôbec nevyskytujú, ale vznikajú na základe chemického zásahu do molekulovej štruktúry prirodzene sa vyskytujúcich rastlinných olejov. Najbežnejší proces takejto chemickej premeny oleja na maslo sa nazýva hydrogenácia.
Prírodné maslá
Prírodné maslá sa získavajú priamo z prírodného zdroja a nie sú chemicky modifikované. Môžu byť za studena lisované či chemicky extrahované, nerafinované či rafinované (čistené, deodorizované), ale nie je tu prítomný (na rozdiel od hydrogenácie) žiaden chemický zásah na molekulovej úrovni. Ide o hmotu, ktorá je maslom na základe svojej vlastnej tukovej kompozície. Medzi najznámejšie a v kozmetike najpoužívanejšie prírodné maslá patria bambucké a kakaové maslo.
(ak vás zaujímajú rozdiely medzi rafinovaným a nerafinovaným prírodným maslom, tie sme na príklade kakaového masla podrobnejšie priblížili v tomto článku: Kakaový príbeh).
"Maslá" získané chemickou úpravou olejov
Proces hydrogenácie mení chemickú štruktúru zložiek prírodného oleja, dôsledkom čoho je zmena kvapalného oleja na pevný alebo polotuhý tuk (najbežnejším príkladom tohto sú potravinárske margaríny). Je to proces, ktorý síce poskytuje potravinárskym i kozmetickým tukom požadovanú stabilitu a tuhosť, avšak vznikajú pri ňom aj „smutne známe“ trans-mastné kyseliny.
Ako sa to deje?
Nenasýtené mastné kyseliny obsiahnuté v rastlinných olejoch sa za vysokej teploty, vysokého tlaku a prítomnosti kovového katalyzátora (najčastejšie práškového niklu, ktorý sa mieša do oleja v podobe NiCO3 ) nasýtia vodíkom (vodík=hydrogenium, preto: hydrogenácia). Dochádza k ich zmene z prirodzenej konfigurácie "cis" na neprirodzenú konfigurácii "trans".
Slovami aromaterapeuta K. Hadeka: „Rastlinný olej sa odvezie do chemičky a procesom hydrogenácie sa pozmení jeho molekula – no, povedzme – k lepšej predajnosti. Jednoducho zhrnuté, nenasýtené väzby sa čiastočne nasýtia, z nenasýtených mastných kyselín sa stanú nasýtené a z oleja – „maslo“."
Dodáva, že hydrogenácia má svoje úskalia: „Pri hydrogenácii vznikajú vo veľkej miere tzv. trans-mastné kyseliny, ktoré rozhodne nie sú žiadne neviniatka. Ich neblahé pôsobenie na ľudský organizmus by si zaslúžilo samostatné pojednanie. Dalo by sa začať podporou porúch krvného systému a končiť povedzme pri riziku provokáce astmatických záchvatov...“
K umelým "maslám“ vzniknutým pomocou chemického procesu patrí napríklad:
Avokádové, Jojobové, Olivové, Kávové, Slnečnicové, Makadamiové, Mandľové, Orechové, Ricínové, či Sezamové "maslo".
Chemici sú, samozrejme, schopní vyrobiť takéto margaríny aj z ďalších olejov.
My v Modrej púpave pripúšťame ako prijateľnú surovinu pre naše tuhé kozmetické Balzamy a maslá len prirodzene existujúce, pravé maslá, a to za studena lisované a nerafinované (organické). Len tak si totiž môžu podržať všetky svoje užitočné vlastnosti (aj rafinácia odstraňuje z masiel/olejov mnohé vitamíny, minerály a ďalšie významné fytonutrienty; o hydrogenácii už ani nehovoriac...).
Najznámejšie a najpoužívanejšie prírodné maslá – bambucké a kakaové – sú overené, dlhodobo skúmané a sledované v kozmetických, či dermatologických štúdiách a ich účinky sú vedecky doložené:
BAMBUCKÉ MASLO má ošetrujúce, regeneračné a ochranné (filmotvorné) vlastnosti. Výskumy preukázali tiež jeho účinky proti starnutiu, ďalej protizápalové, zmäkčujúce, hydratačné vlastnosti, a taktiež to, že čiastočne absorbuje UV lúče.
KAKAOVÉ MASLO má hydratačné, regeneračné, zmäkčujúce a antioxidačné vlastnosti. Výskumy dokázali aj jeho ochranné účinky proti UV žiareniu a následnému foto-agingu, a tiež bol doložený pozitívny vplyv na nasledovné parametre pokožky: elasticitu, kožný tonus a kolagén.
Odporúčame Vám naše pleťové maslo Natural kakao s vysokým podielom organického, neupravovaného kakaového masla, ktoré je výborné napr. aj ako ochranný krém do studeného počasia.
Vaša Eva a Eňa.
Použité zdroje:
Aburjai, T., Natsheh, F.M. Plants Used in Cosmetics. Phytotherapy Research, 2003, 17: 987-1000.
Gasser, P. et al. Cocoa polyphenols and their influence on parameters involved in ex vivo skin restructuring. International Journal of Cosmetics Science, 2008, 30: 339–345.
Hadek, K. Není máslo jako máslo. Aromaterapie. 2008, 2: 10-11.
Israel, M.O. Effects of topical and dietary use of shea butter. American Journal of Life Sciences, 2014, 2(5): 303-307.
Kaser, H. et al. Naturkosmetiksche Rohstoffe. Linz: Freya, 2014.
Nichols, J.A., Katiyar, S.K. Skin photoprotection by natural polyphenols: Anti-inflammatory, antioxidant and DNA repair mechanisms. Archives of Dermatological Research, 2010, 302: 71-83.
